srdiečko

... lesklý, kovový prívesok

darujem ti
sladký gýč
okrem neho
už viac nič

strojársky dríst

povzdychol si súdruh sústruh:
tento závit asymetrický
veru nebude asi metrický

Zbožný dríst

Nech sa deje božia zvôľa! Až naveky...

generačný dríst

býval som ja mladý
býval som ja hravý
boli iné časy asi boli iné mravy

býval som ja mladý
býval som ja iný
naivný a sprostý čistý a bez viny

Reklamný dríst

.
Máte problémy s s s s prostotou?

Na sprostotu používam Sprostenal®.

A vy?

Predsmrtný dríst

Ako len prečkať čas?
Do chvíle, kým nebude všetko neodvratné, kým už nebudem môcť veci ovplyvniť, do chvíle vykúpenia
Vykúpania, prezlečenia a uloženia na spánok večný.

skeptický dríst

či si zdravý chorý živý nebožtík
nebo ťa má v paži
nebo na nás serie nebo ští

Angažovaný dríst

Že vraj Ježiš pre každého! A čo je Ježiš verejné WC kurva handra?
Som za hnutie Ježiš pre nikoho! Lebo si ho nikto nezaslúži, vy kurvy, kšeftári, papaláši...

ŽalManTrápna/y

Ó, Bože!
Som šťastný, tak bolestne šťastný, tak úzkostne šťastný, tak zúfalo šťastný
Až mám z toho hrču v krku

tieň bez svetla

nepotrebujem zažať svetlo, aby som videl svoj tieň. aby som vnímal odraz svojho tieňa v priestore. aby som presne identifikoval, že som ním sám. že som tieňom svojho tieňa. že nie som nič viac ako silueta svojho ja, že nie som viac ako matná kópia svojej predlohy, že som iba premietnutý obraz niekoho, kým som pôvodne mal byť, kým by som asi radšej mal byť, a mohol by som ním byť, keby som nebol celkom prázdny a úplne nasiaknutý prázdnotou, naplnený tmou, ktorá nepotrebuje žiadne svetlo na to, aby

cyrano

ten svoj veľký nos
milý môj cyrano
utri si večer
vyfúkaj si ráno

...riť

človeka v ľuďoch trochu vetriť
v mnohých už vôbec neveriť

a pri tom ponevieraní sa
medzi nimi
v tom zvieracom stáde
zvieraní v hrudnom koši
nosiť pocit divný hoci
že mi každý deň niekto z nich
pravidelne jebe riť

na záver sa zveriť:
mám chuť to na neho namieriť
alebo aspoň nôž mu
do jeho riti zaboriť

...

veliteľ základne
vyjadril sa kladne

hneď nato NATO nákladné
lietadlo vzlieta

pod lietadlom
kdesi v hĺbke
netušene
plače dieťa

vojačik stojaci

vojačik intenzívne zívne
stojaci na stráži
šuchnutie hocijaké divné
ho poriadne nastraší

pišta moravčík nakupuje

ver alebo never *
v Bille** majú Clever
kvalita i cena: priemer
a v nás priemer drieme
tiež - lež
my to vieme - my to chceme

v bruchu to škvŕka
trochu doba reve
to chudoba v chlieve
tak nakupuj viac
či nechtiac dyk móre never


*...ver alebo never
v hore žije vever
veveričkin druh...

( zo zbierky "Raketa so zlatým chvostom" od Štefana Moravčíka)

** Billa - to najlepšie pre mňa - hlási slogan - a ja sa pýtam: pre koho?
pre majiteľa Billy... odpovedá ktosi... hehe

zastaviť hluk slov / schytať ranu z milosti

zHluk slov v ušiach pichá
dajte mi už pokoj ticha
takpovediac pokoj svätý
s mŕtvym ateistom spätý

zahrajte mi radšej
šelest smetí

alebo mi doprajte riadny
rámus milosti

...tak, čo to tu dnes máme?

... čo to tu dnes máme?
dve rovnice nerovné krivé
k tomu zo tri neznáme
dámy pri poldeci pive

tak, čo to tu zasa
dneskaj máme?
dneskaj máme asi
všetko na saláme...

nezmyiszlyi

všetky sveta zmysly zmizli
jak pred grázlami fízli
a ešte stále bežia
bez imidžu bez šiat

našťastie to bolo potme
my tiež radšej poďme
tu nemáme čo hľadať
škridla na nás padá

onedlho padne
stavba celá
a my na dne
mimo cieľa

znova prasa zasa
svinská hnusná krása

Nekropol

Nekropol, Nekropol
Ja chcem zostať živý
Nekropol, Nekropol
Až sa tomu divím

Nekropol, Nekropol
Človek sa až desí
Nekropol, Nekropol
Že raz zmiznú lesy

Nekropol, Nekropol
Čo len s nami bude
Nekropol, Nekropol
Pri poslednom súde

Nekropol, Nekropol
Ešte ťa nik do tvojich hradieb
Poriadne nekopol?
A nerozmlátil na popol?

incident (otho-rhino-laringologický)

Mala odhalené ramená, pehavé, a vkusne umiestnené znamienko, na štíhlom krku. Vlasy zopnuté hore. Kučeravé, skoro svetlé. Druhé znamienko tesne nad hornou perou, na ľavej strane tváre. Peknej. Zlatučká. Ten svetrík, čo jej odhaľoval ramená, bodkované a hebké, nižšie obopínal neveľké prsia, štíhly driek. Pruhovaný. Čiernobiely.
Zahliadol, zaznamenal, uchoval som si jej obraz už počas toho, ako stála v rade do autobusu. Bolo by mi to stačilo. Čisto esteticky, prípadne mierne eroticky. Zavrel som oči. V tmavej komore som vyvolával jej negatív. Aby sa stretol s mojim negatívom. Aby sa v tej tmavej komore stratili, aby na chvíľu nebolo možné rozoznať, kto je kto. Aby sa naše negatívy stretli, aby chemikálie zareagovali, aby potom, v jasnom svetle bolo vidieť, že sa nič nestalo. Tá čiernobiela fotka nám nič nedokáže. Je to iba obrázok.
Otvoril som oči. Sedela v sedadle oproti. Nechcel som ju už vidieť. Mala to byť iba krátka nezáväzná známosť. S neznámou. Neznámosť. Teraz bola bližšie, nedelilo nás sklo, vzdialenosť sa skrátila. Videl som tie ramená, mal som ten krk pred očami. Nosom som vnímal jej vôňu, ušami som vnímal jej dych. Svetrík sa pruhovane vlnil. Otho rhino laringológia. A anatómia. Štúdia zmyselnosti, elegantnej krásy.
Zavrel som oči. Akoby som zanevrel na jej línie. Ale nie nadlho. Chvíľami sa mi zdalo, že hrá so mnou očnú hru, zmyselnú hru zmyslov. Nezaujíma ma, či to bolo iba zdanie a nie hranie.
Vedel som, že vystúpi na tej istej zastávke. Ale zo sedadla sa zdvihla o pár sekúnd skôr. Línia jej tela sa vznášala na štíhlych nohách uličkou, pohľad na ňu mi zastreli cestujúci, ktorí boli šikovnejší ako ja. Z dvojsekundového náskoku sa stal polminútový. Kde ju hľadať, ktorým smerom a mi stratila.
Mohla by ma počkať v uličke vedľa tržnice, mohol by som jej povedať: „Mám neodolateľnú túžbu bozkať vás na šiju, na krk.“
Ona by mi mohla odpovedať: „Tak načo odolávať neodolateľnému?“ Potom by už zaznela iba jediná veta. Bolo by to krátko po tom, čo by som neodolal neodolateľnému a podľahol. Ona by si vychutnala pár dlhých bozkov na trati medzi okrajom svetríka a miestom, kde už začínajú vlasy. Tá veta by mohla znieť približne takto: „A teraz ja...“ a znamenala by asi toľko, že má neodolateľnú túžbu bozkávať sa tým najbežnejším spôsobom. Ja by som neodpovedal hlasivkami, hoci ústa by som použil. Obaja by sme použili ústa, pery. Použili by sme i jazyk. Použili by sme jazyk, ktorým hovoria tí, čo nepotrebujú nič vravieť. Možno by táto konverzácia aj stačila, možno by sme v tej uličke, alebo o kúsok ďalej, v parku diskutovali a argumentovali dlhšie, vášnivejšie, hlbšie. Možno. Trvalo by to celé veľmi krátko.
Vždy je to príliš krátke. Vždy to skončí. Pokiaľ to trvá, je to, a je to krásne. Potom už prichádza iba odchod z tmavej komory do neznesiteľne jasného svetla. Do svetla, v ktorom sa nedá vyvolať ani negatív, ani preniesť obraz na papier, aby v tom istom svetle bol viditeľný.
Chvíľa opojenia a spojenia by sa skončila a už by sme sa nikdy neuvideli. Videl by som ju iba v svojej tmavej komore. Vidím ju tam i teraz. Akoby sa nič nestalo. Akoby som nehladil jej krk, necítil jej vôňu, nepočul jej dych. Nestalo sa nič ani potom, v uličkách. Stratil som ju. Zostala iba snímka.

teoreticky v praxi

teoreticky v praxi
prach si bol a prach si
prachom aj zostaneš
zostarneš a prenikneš
ku podstate prachu - navrátiš
sa tam, domov sa dostaneš
konečne zastaneš
na prahu
konečne sa staneš
sám sebou
doslovne: doprašne

duša vs telo

svoju dušu dobitú
dovliekol som do bytu

zvalil som ju na posteľ
tuším, že som osprostel

ešteže je telo svieže
kričí duša medzi mreže