NIEKTORÉ PREDSTAVY BY MALI ZOSTAŤ IBA PREDSTAVAMI
MALI BY ZOSTAŤ UTAJENÉ – alebo – NEMUSÍŠ VŠETKY SVOJE PREDSTAVY VYSLOVIŤ...
Predstavujem si ako stojíme oproti sebe
Ako na teba hľadím
Sme blízko tak ďaleko
Sotva na teba dočiahnem ešte kúsok pristúpim
Aby som mohol s predpaženými rukami
Ťa chytiť za ramená stále na teba hľadím
Do tých tvojich kukadiel hypnotických žiarivých
Neviem či niečo hovorím
Netuším či niečo vravíš ty
Hľadím na teba vnímam ťa
Možno by som ešte mohol skĺznuť rukou po tvojich vlasoch
Potom po tvári po líci ukončiť pohyb na brade
Ale to mi stačí
To je všetko
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
2 komentáre:
pre tieto svoje posledné básne by si mal vytvoriť nový ,,label". . .sú úplne odlišné od predchádzajúcich, toto vôbec nie sú blúzničky, ale nezvyčajne jemné akobyspovede, pôsobiace čistotou myšlienok nesmierne pravdivo...
možnoby som mal, možno nie, asi nie;
je to vcelku zbytočné...
aj label, aj básne
aj blog aj autor
Zverejnenie komentára